Učíme sa, počúvame a spoločne hráme. Taký je názov tvorivého stretnutia, realizovaného tento týždeň v penzióne Hrubjak v Oravskej Polhore v rámci projektu Za vôňou dreva. Tridsať detí zo základnej školy z Babína a z poľskej Brennej sa na ňom až do piatka 4. júna zoznamuje s tradíciou hry a výroby ľudových hudobných pastierskych nástrojov aj v širšom kultúrnom kontexte.

Pod lektorským vedením Drahoša Daloša tak získavajú zručnosti výroby šesťdierkovej píšťalky a učia sa i základné melodické prvky a piesne regiónov goralskej beskydskej Oravy a sliezskych Beskýd. Pre mnohých však takého stretnutie s drevom nie je neznáme a ani prvé. Niektoré z deti boli účastné už detského rezbárskeho plenéra, ktorý sa v rámci projektu uskutočnil v auguste 2020 v Babíne. Stretnutie v Oravskej Polhore však zďaleka nie je iba o práci. Deti pri tvorbe spoznajú aj nových kamarátov a priblížia si i jazyk susedného národa.Usporiadatelia pre nich pripravili aj zaujímavý sprievodný program – návštevu Gajdošskej izby v Oravskej Polhore, Hviezdoslavovej hájovne s prechádzkou pod Babiu horu, opekačku, návštevu salaša či rozhľadne.

Prvé rozpaky a neistota detí, či všetko zvládnu, a či naozaj v piatok odídu s vlastným funkčným hudobným nástrojom, sa rozplynuli už prvý deň. Zručnosť a šikovnosť mladých výrobcov prekvapila aj samotného lektora. “Tešíme sa, že si spolu v piatok na nových píšťalkách aj zahráme”– dodáva.

Deti zo Brennej v Poľsku a z Babína na Slovensku spojilo drevo. Jeho rozličné podoby a možnosti, ktoré ponúka. Polhorské stretnutie je zamerané na výrobu tradičného ľudového pastierskeho dreveného hudobného nástroja – šesťdierkovej píšťalky. Projekt realizuje obec Babin v spolupráci s gminnouBrenna a Strediskom prezentácie kultúry a športu v Brennej v Poľsku s rozpočtom viac ako 630 tisíc euro od 1. novembra 2019. Je financovaný prostredníctvom programu Interreg V-A Slovensko-Poľsko zo zdrojov Európskej únie a vyvrcholí v októbri 2021. Cezhraniční partneri ním chcú zvýšiť atraktivitu svojho územia a prispieť k rozvoju enviromentáelnej výchovy najmä prostredníctvom fenoménu dreva ako prírodnej hmoty, ktorá, pretvorená ľudskými rukami, tvorí aj podstatnú časť kultúrneho dedičstva.

Babínci v projekte stavili na tradíciu rezbárstva známu najmä prostredníctvom siváňovského rodu. A tak v rámci projektu okrem už existujúcej expozície ľudového rezbárstva v obci v auguste pribudne i oddychová zóna s náučným chodníkom, expozíciou drevených plastík, zastrešeným javiskom, bylinkovou záhradkou i prvkami drobnej architektúry.  Pre rezbárov je pripravený aj tradičný plenér.

Aktuálne stretnutie detí je iba jednou z viac ako dvadsiatich tvorivých aktivít projektu Za vôňou dreva. Aj keď niektoré sa už uskutočnili, väčšina na záujemcov v tomto lete iba čaká. Pôjde o cykly environmentálnych workshopov, tvorivých dielní zameraných na hru na ľudových hudobných nástrojoch či košikárstvo, maliarske a divadelnékreatívne stretnutia.

Do kariet hrá aj postupné uvoľňovanie epidemických opatrení a možností cestovania do Poľskej republiky.

Realizátori zaujímavého projektu chcú podľa slov starostu Babína Martina Matysa priniesť v rámci širšieho pohraničného územia nový produkt cestovného ruchu a zvýšiť tým atraktivitu obidvoch regiónov. Jeho výstupy umožnia vzdelávať záujemcov v oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva, ktorésa podnes zachovalo. Vyžaduje si nielen ochranu, ale aj ďalšie zviditeľňovanie aúčelnú i účinnúpropagáciu. “Veríme, že výsledky projektu pomôžu uvedomiť si, akévýznamnékultúrne a prírodné hodnoty sa nachádzajú na tomto území a budú ponukou pre návštevu týchto zaujímavých miest na pripravovanej automobilovej trase dvadsiatich vybratých atrakcií”.

K naplneniu cieľov určite prispeje aj už spomínaná automobilová trasa “Za vôňou dreva”, podporená mobilnou aplikáciou a systémom značenia a informačných tabúľ. Tá na slovenskej strane ponúka expozíciu Hviezdoslavovej hájovne pod Babou horu, Gajdošskú izbu v Oravskej Polhore, Slanický ostrov umenia s expozíciami, Vavrekovú lipu vo Vavrečkea babínske atrakcie – Galériu ľudového rezbárstva a oddychovo-poznávaciu zónu s drevinami a plastikami.  Naopak – poľský partner investičnými aktivitami v Brennej buduje Cezhraničnú bylinkovú záhradu a kultúrnu zónu. Všetkytieto nové priestory a produkty prinesú ďalšie možnosti aktívneho trávenia voľného času, spočívajúce v spoznávaní kultúrneho a prírodného potenciálu slovensko-poľského pohraničia.

Zdroj: Miroslav Žabenský