Najkrajšie sa rozžiaria farby na palete jesennej prírody práve v tomto období. Intenzita vyfarbenia listov pritom závisí od počasia. Slnko prifarbuje, mráz necháva prevážiť hnedým odtieňom. Každý druh dreviny na nadchádzajúcu zimu reaguje inak, má svoj špecifický postup ako vyriešiť problémy súvisiace s mrazivým počasím.

Javory mliečne, paviniče laločnaté alebo svíby vedia vykúzliť na listoch intenzívne karmínovočervenú, jarabiny vtáčie a javory tatárske prekvapujú ružovými odtieňmi. Listy osík, briez alebo javorov horských sú obdivuhodné pre svoje variácie teplého tónu sýtožltej farby. Výnimočne jasná dokáže byť žltá na listoch ginka dvojlaločného, ktorý rastie aj v Budatínskom parku. V jeho listoch sú prítomné látky, ktoré pôsobia ako optické zjasňovače v pracích práškoch. Farba je potom zlato žiarivá. Duby a buky sa farbia do oranžova, aby nakoniec zhnedli, dub zimný listy často ani nenechá do jari opadnúť. Jasene a jelše zhadzujú listy ešte zelené, preto aj v ríši stromov majú prezývku „rozhadzovační  mrhači“ zdrojov. Aký je dôvod?

Dá sa povedať, že listy stromov na jeseň vlastne nežltnú, ale odzeleňujú sa. Chlorofyl je zelené rastlinné farbivo, ktoré pomáha viazať slnečnú energiu v procese fotosyntézy. Opadavé listnaté dreviny na jeseň odbúravajú chlorofyl, odčerpajú ho z listov a uložia do koreňov. A pritom sa v plnej sile prejavia ostatné druhy prítomných pomocných farbív, listy zmenia farbu, zhnednú, očervenejú, zožltnú. Prejavia sa najmä žlté karotenoidy, alebo sa vytvárajú červené antokyány alebo do hneda pôsobiace triesloviny. Takže až zmiznutie zeleného farbiva odkryje tie predtým neprejavené. Vďaka rôznym kombináciám rastlinných pigmentov, ktoré sú pre jednotlivé druhy stromov charakteristické a menia sa aj pri jednotlivých listoch, sa objavuje tá pestrosť pôsobivých odtieňov, pastelových prelivov a nestálej, rýchlo miznúcej jesennej krásy.

Květa Kicková

botanička Považského múzea