Dôvodov na radosť nikdy nie je dosť a ako hovorí Jan Werich „Přirozeností člověka je hledání radosti.“ Rozvíjať pozitívne vzťahy, hľadať nové priateľstvá a spolupráce, niečo nové sa dozvedieť, rozšíriť si obzory, zažiť čosi nevšedné či ukázať svoje výtvarné umenie. Áno, to sú drobné radosti, ktoré nás vedia napĺňať a prinášať nám optimizmus do všednosti. Ale teraz sa musíme naozaj pochváliť, lebo toto všetko sa nám podarilo prežiť za niekoľko dní realizácie jedného nevšedného projektu.

Turčianska knižnica v Martine sa každoročne zapája do rôznych grantových výziev či už ide o nákup nových kníh, podporu realizácie podujatí alebo modernizáciu interiéru. Zaujala nás aj výzva Ministerstva kultúry na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie v programe Kultúra znevýhodnených skupín a na jar sme podali návrh na projekt Hurá do lesa. Po pár mesiacoch bol schválený a na jeseň sme sa mohli pustiť do jeho realizácie.

Projekt bol určený  mentálne a telesne znevýhodneným deťom a dospelým zo Špeciálnej školy a z Domova sociálnych služieb Méta v Martine. Keďže obe skupiny patria medzi našich pravidelných návštevníkov, do istej miery ich potreby a záujmy už poznáme. Vedeli sme preto, že téma ochrany prírody ich osloví a poteší. V rámci projektu sme nadviazali spoluprácu s dvomi lektormi zo Štátnej ochrany prírody SR, s pánom Ľ. Remeníkom a Ing. J. Žiakom. Ich úlohou bolo  v sérii ôsmich zážitkových prednášok priblížiť deťom život zvierat Národného parku Veľká Fatra, hravo a zaujímavo im vysvetliť vzájomné vzťahy medzi rozmanitými druhmi živočíchov, naučiť ich, ako sa majú správať v lese alebo čo robiť, keď stretnú na túre medveďa.

Realizovať projekt sme začali v polovici októbra, vtedy sa pomaly začali sprísňovať protipandemické opatrenia, a tak nám sľúbenú účasť odriekli pracovníci DSS Méta (vzhľadom na to, že ich klienti patria k rizikovým skupinám a obávali sa prípadnej infekcie u nás). Špeciálna škola však postupuje podľa iných nariadení, a keďže ich naša téma naozaj oslovila, na všetkých ôsmich prezentáciách sa napokon vystriedali takmer všetky triedy tejto školy. Prvou témou prednášky boli Stopy zvierat, potom nasledovali Záchrana zranených zvierat, Zvuky zvierat, Význam lesov pre udržanie vody v krajine, Sovy NP Veľká Fatra, Medveď hnedý a nakoniec Vzájomné vzťahy živočíchov v prírode. Prezentácie boli plné zaujímavostí, obrázkov, fotografií, videí, nahrávok zvukov zvierat, ktoré v prírode nahrali či odfotili sami lektori. Niekedy sa nám zdalo, že deti ani nedýchajú, také boli zaujaté. Lektori šikovne striedali metódy prezentácie, aby deťom nebolo dlho, keďže to boli žiaci špeciálnej školy s rôznymi stupňami postihnutia. Bonusom určite bolo aj to, že na väčšine prednášok lektora sprevádzali aj živé zvieratá, a tak mali deti možnosť vidieť zblízka sovy (výra skalného a plamienku driemavú), malého ježka či jastrabicu. A tiež veľkého vypreparovaného medveďa. Deti sa dozvedeli napríklad aj to, ako fungujú fotopasce a ornitologické krúžky, ako ochranári liečia zranené zvieratá, ako medvedica učí svoje mladé, čo v lese môžu skonzumovať a čo je jedovaté, ako v zime správne prikrmovať vtáctvo (teraz už vieme, že vtákom nesmieme dávať suchý chlieb a pečivo, lebo im škodí, kŕmime slnečnicovými semienkami, vlašskými orechmi, ovsenými vločkami a pod.), že medveď hnedý nepokladá človeka za potravu, že ježko je schopný zožrať aj vretenicu a jedny z najmúdrejších vtákov sú krkavce. Deti mali možnosť veľa sa dozvedieť, ale hlavná myšlienka, ktorú im lektori chceli sprostredkovať, bolo to, že najlepšie je odpozorovať od prírody čo najviac, učiť sa od nej a snažiť sa ju čo najviac zachovať.

Po výborných prednáškach a skvelej spätnej väzbe nasledovali v rámci projektu ešte v októbri 2 tvorivé dielne, v ktorých deti mali akýmikoľvek výtvarnými technikami zaznamenať život zvierat v našich lesoch, a tak si zopakovať a utvrdiť poznatky z prezentácii. V miestnosti, kde sa tvorivé dielne uskutočnili, sme im pripravili výstavu rôznych obrázkov a encyklopédií, z ktorých taktiež mohli čerpať inšpiráciu. Deti sa tejto úlohy zhostili veľmi dobre, namaľovali krásne obrázky medveďov, sovičiek, veveríc, vlkov, vtákov, ježkov atď. Odmenou za usilovnosť a precíznosť im bola výstava výtvarných prác u nás v knižnici na pracovisku náučnej literatúry konaná od novembra. Sem mohli pozvať svojich rodičov, súrodencov či kamarátov a pochváliť sa svojou prácou. V pláne sme pôvodne mali aj usporiadanie verejnej vernisáže výstavy, k tomu už ale, žiaľ, v dôsledku protipandemických opatrení nedošlo. Nevadí však, veríme, že sa nám podarilo dať týmto deťom v priebehu niekoľkých dní veľa pozitívnych stimulov a pekných zážitkov.

Naša veľká vďaka ešte raz patrí autorom prezentácií Ľ. Remeníkovi a Ing. J. Žiakovi zo Správy NP Veľká Fatra a samozrejme Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, ktoré projekt Hurá do lesa finančne podporilo.

Ak sa oblúkom vrátime k Janovi Werichovi a spomenieme si na jeho výrok „Čas má plné kapsy překvapení“, už teraz sa tešíme spolu s pedagógmi a žiakmi Špeciálnej školy v Martine (a snáď už aj  s klientmi DSS Méta) na ďalšie vzdelávacie podujatia, ktoré im budeme môcť v budúcnosti sprostredkovať. Síce už na inú tému, ale verím, že na rovnako pútavú.

Mgr. Zora Kalmanová