Peter (46) z Martina podceňoval ochorenie COVID-19. Od vypuknutia pandémie patril k odporcom nosenia rúšok a očkovania. Ochorenie Covid-19 nevnímal ako závažné, naopak, až pokým sa sám nenakazil, zľahčoval všetky opatrenia a neprikladal vírusu o moc väčší význam ako klasickej chrípke.

Ako ste sa nakazili?

V práci. Kolega bol pozitívny, a keďže som s ním bol v kontakte išiel som na testy. V sobotu dopoludnia už som začínal mať pocit, že som nachladnutý, a mal som aj zvýšenú teplotu. Mal som už taký pocit, že budem asi pozitívny. Poobede som sa šiel dať otestovať a bolo to tak. Partnerka bola negatívna. Prišli sme domov, a začala sa 10-dňová karanténa pre mňa aj pre partnerku, s ktorou žijem v spoločnej domácnosti. Ona ostala v spálni, a ja som sa “zabarikádoval” v obývačke.

Aký ste mali priebeh ochorenia? 

Ako som povedal, prvý deň – dva, boli v poriadku, v pondelok sa ale môj stav začal zhoršovať. Neustále som kašľal, dusilo ma, až som mal problém sa nadýchnuť. Teplotu som mal neustále. Bol som v kontakte so svojou lekárkou, ktorá mi predpísala antibiotiká. Kašeľ však neustával, mal som normálne strach. A vtedy som si uvedomil aké by to bolo príšerné keby to chytila aj moja partnerka, ktorá je navyše astmatička. Nechutilo mi jesť, len som pil tekutiny. Celé dni som len ležal a spal, bol som príšerne unavený aj vyčerpaný z neustáleho kašľu. Asi po týždni, kedy sa môj stav nezlepšoval, ma lekárka poslala aj na röntgen pľúc, našťastie bez zmien. Tento stav totálneho vyčerpania, kašľa, zvýšenej teploty, trval dva týždne. Partnerka sa o mňa starala, varila, no ja som nič nedokázal zjesť, len trochu ovocia. Schudol som 16 kíl.

Ako prebiehala vaša karanténa? 

Bol som neustále zavretý v izbe, chodil som iba na toaletu. Bolo to náročné psychicky, ale zvládli sme to. Som veľmi vďačný, že som mala pri sebe po celý čas partnerku, ktorá na mňa dohliadala, starala sa o mňa. Som šťastný, že sme to prekonali v zmysle, že sa odo mňa nenakazila, lebo to by som si neodpustil.

Zmenil sa Váš pohľad na COVID-19? Premýšľate nad očkovaním?

Počas toho ako som celé dni ležal v posteli a bolo mi zle, uvedomil som si, aké je to nebezpečné, a čo to môže reálne spôsobiť. Nikdy som sa ani s bežnou chrípkou necítil tak zle. Teraz môžem povedať, že som rád, že nemám žiadne trvalejšie dôsledky. A práve vtedy keď mi bolo najhoršie povedal som aj svojej partnerke, že premýšľam nad tým, že sa nechám reálne zaočkovať, lebo chytiť to druhý krát už naozaj nechcem.

Na záver, máte nejaký odkaz pre našich čitateľov?

Nepodceňujte toto ochorenie. Ja viem, sú ľudia, ktorí ani nevedia, že ho majú, pretože priebeh ochorenia je ľahký, ale sú prípady ako ja, kedy sa naozaj reálne bojíte, že sa nebudete môcť už viac nadýchnuť. Dbajte o hygienu rúk, používajte rúška, obetujte sociálne kontakty. Situácia je náročná pre všetkých, psychicky, organizačne, aj finančne. Ja sám okrem práce chodím len na prechádzky do prírody, a do obchodu, inak trávim čas doma, s partnerkou, s ktorou si ale našťastie na nervy nelezieme 🙂 Slovo zdravie má pre mňa po tom, čím som si prešiel, teraz úplne iný zmysel, a tak všetkým želám, naozaj hlavne to zdravie.

Foto: ilustračné/pixabay.com