Balustráda/Číselník (2538 diel od 69 výtvarníkov zo Žiliny). Predstavujeme dielo ďalšieho z autorov zo Žiliny a okolia, ktorých diela má galéria v zbierke.

Anton Čierny (narodený v roku 1963)
Výtvarník, kurátor a pedagóg na scénu vstúpil začiatkom 90. rokov, v období, keď na Slovensku expandovalo umenie inštalácie, videoinštalácie a tvorba site–specific diel spravidla v nevýstavných priestoroch. Približne od prelomu milénia sa začal v jeho tvorbe presun ťažiska tvorby na médium videa. Vstúpil do nej prvok identity, ktorú možno definovať ako vnímanie seba (umelca – jedinca) skrz svoje okolie. Od diel, v ktorých s ňou pracoval ako kategóriou rozvíjanou odstredivým smerom (téma identity komunikovaná v línii od jeho najbližších až po rodákov) dospel k realizáciám, kde ukotvenie jedinca skúma v širšom sociálnom, geografickom, kultúrnom, politickom rámci a zaoberá sa aj jeho interakciou s ním. Ťažiskovým sa tiež stalo zameranie na pamäť priestoru, ktorú odkrýva prostredníctvom prieskumu terénu. Táto činnosť mu umožňuje komentovať stav vecí, no predovšetkým podčiarknuť rozdiel medzi tzv. všeobecnou (oficiálnou) históriou daného miesta a jeho pamäťou sprostredkúvanou pohľadom jednotlivca. Hlavným médiom vyjadrenia umelca sa postupne stala osobne realizovaná privátna alebo verejná performancia, zaznamenávaná na video, a participatívne diela.

Videoinštalácia Utajené miesta (2002) je ojedinelým príspevkom autora – muža k téme intimity privátneho priestoru, a z tým aj zaujímavým prejavom gendrového umenia. Rozvíja ju prelínaním minulosti s prítomnosťou v sfére najužšej sociálnej jednotky – rodiny. Dve za sebou umiestnené projekcie so sebou úzko súvisia. Prvá – zachytávajúca hladinu vody, predstavuje plynutie času. V plátne, na ktorom je projektovaná, sú trhliny – cez ne možno vnímať druhú projekciu. V nej sa tváre autora, jeho manželky a dcéry postupne ponárajú do vody. Dochádza až ku určitému „bezčasiu“ – časovej nedefinovateľnosti a z toho vyplývajúceho pocitu melanchólie.
(M. Sikorová-Putišová)