Rozhovor s Kysučanom, ktorý život zasvätil folklóru

Rozhovor s Kysučanom, ktorý život zasvätil folklóru

Rudolf Kužma nie je vo folklórnom súbore Kysučan len umelecký vedúci. Tvorí choreografie, réžie programov, je tanečníkom i hudobníkom. Folklór ho sprevádza od detstva a i vďaka nemu sa naučil prekonávať seba samého. O ľudovom tanci, folklórnom súbore a folklóre ako takom viac v našom rozhovore.

Ako ste sa dostali k ľudovému tancu? Bavil vás už od detstva alebo ste jeho čaro objavili až neskôr?

K ľudovému tancu ma priviedli rodičia už v detstve. Bol som pomerne akčné dieťa a očakávali, že si v súbore vybijem energiu. A tak ma priviedli do Detského folklórneho súboru Kelčovan. Popravde, nebol som z toho veľmi nadšený. Dohoda bola, že to vydržím mesiac a potom sa uvidí. Ale akosi ubehol mesiac, dva, rok a stalo sa to samozrejmou súčasťou môjho detstva a neskôr i celého života.

Takže ste v kroji od útleho veku. Ak poviem, že máte folklór v krvi, nebudem sa asi mýliť…

Áno, mal som vtedy sedem rokov. Ale neviem, či ho mám v krvi, skôr to bol sled udalostí a možností, ktoré som sa snažil využiť, a tak mi to pomaly prirastalo k srdcu čoraz viac.

Čo vám folklór dáva a čomu vás naučil?

Pre mňa je folklór najmä o kolektíve ľudí, ktorých baví to isté. Naučil ma teda byť spoločenským, spolupracovať s ľuďmi, prispôsobiť sa a tolerovať. Ale tiež postarať sa o seba, byť zodpovedný, vytrvalý a často prekonávať seba samého. Popri tom všetkom mi dal mnoho kamarátov na celý život, skúsenosti a zážitky, ktoré sú neopakovateľné.

V súčasnosti niektorí slovenskí hudobníci úspešne prepájajú folklór s modernou hudbou, čím ho popularizujú. Ako to vnímate vy?

Je to úplne prirodzené. Nemalo by zmysel proti tomu bojovať, pretože táto akulturácia obohacuje nielen folklór, ale aj súčasnú hudobnú scénu. Je však dôležité robiť to s citom a samozrejme priznať túto fúziu.

Vo folklórnom súbore ste začínali ako tanečník, dnes je vaša pozícia choreograf. Bol to prirodzený prechod?

Keď sa na to pozriem spätne, bol to tak prirodzený prechod, že som si ani nevšimol kedy a ako sa to vlastne stalo. V istom období prišlo v septembri množstvo nových členov do súboru. Vtedy som im venoval veľa pozornosti, aby čím skôr zvládli repertoár. Postupne som začal pomáhať so skúškami súboru, prípravami na vystúpenie i krojmi. A i keď to bolo časovo náročné, najmä počas vysokej školy, snažil som sa čo najviac času venovať súboru. Okrem praktickej činnosti to boli hodiny strávené pri káve s Jožkom Vráblom…diskusie, nápady, plány, vízie. Veľa som sa od neho naučil a on mal veľké pochopenie pre moje nápady a nechával mi priestor realizovať sa. Nesmierne ma obohatilo podnetné prostredie Univerzitného folklórneho súboru Mladosť, kde som strávil ako tanečník celú vysokú školu. A vlastne som súbor ešte ani tak úplne neopustil a vždy sa tam rád vraciam. Okrem množstva nových podnetov a iných pohľadov na folklór mi umožnil rozvíjať sa ako pedagóg, pretože pod jeho záštitou som štyri roky viedol kurzy ľudového tanca v Banskej Bystrici.    

Čo je vášmu srdcu bližšie – ľudový tanec alebo vymýšľanie nových choreografií?

To sa nedá takto brať. Ide to ruka v ruke. Teraz však stagnuje ako tanec, tak i tvorivá činnosť.

Čo by mala mať správna folklórna choreografia?

Mala by mať nápad, myšlienku, ale aj dobrú znalosť tanečného a hudobného materiálu. Taktiež je dôležitá príprava tanečníkov a celkový vzhľad. Tým myslím aj kroje, rekvizity, priestory. Na dobrej choreografii je dôležité neustále pracovať. A mala by tanečníkov baviť, pretože to divák vycíti.

Folklórny súbor Kysučan pôsobí na Kysuciach od roku 1954. Vďaka čomu súbor, podľa vás, toľko rokov funguje?

Myslím, že dlhoročné pôsobenie súboru Kysučan je podmienené viacerými činiteľmi. V prvom rade je to dobrovoľná záslužná práca vedenia súboru naprieč desaťročiami. Od zakladateľa súboru cez všetkých umeleckých vedúcich, choreografov, organizačných vedúcich, vedúcich ľudovej hudby a neúnavne pracujúcich krojárov. A samozrejme, jeho členov, tanečníkov, spevákov, muzikantov, inštrumentalistov, od vzniku súboru až do dnes. Ďalším pilierom sú priaznivé spoločenské podmienky a podpora zriaďovateľa. V neposlednom rade sú to naši priaznivci, ktorí sa prídu na nás pozrieť, podporiť nás a môžeme im tak urobiť radosť.

Pôvodný význam slova  „Folkór“ je „to čo ľud vie“. Na jeho utváraní malo vplyv viacero činiteľov (charakter krajiny, spôsob obživy a pod.). Ak by ste mali niekoľkými slovami vystihnúť kysucký folklór, zneli by…

Náročné životné podmienky ľudí na Kysuciach sa pretavili aj do nášho folklóru. Nie je prekombinovaný ani prepychový, ale je jednoduchý a krásny.

Dalo by sa povedať, že výkon folkloristov je často na úrovni vrcholových športovcov? Štylizované choreografie nie je jednoduché zvládať. Musíte dýchať, skákať, usmievať sa a pritom dobre vyzerať. A ešte sa tváriť, že vám to nič nerobí.

Určite, je to fyzicky náročné. A rovnako ako pri športe, nejde to bez vytrvalej, sústavnej a náročnej prípravy. Prepotené tričká a zodraté tanečné topánky sú toho súčasťou. Keď tanečník dobre vie, čo robí, vtedy nepremýšľa nad choreografiou, ale tanec si užíva. Samotné javisko je potom pre mňa odmenou za prácu.  

Už takmer dva roky je náš život výrazne ovplyvnený pandémiou koronavírusu. Museli sme si zvyknúť na obmedzenia, ktoré zasiahli náš život po mnohých stránkach. Prijaté opatrenia sa výrazne dotkli aj spoločenského a kultúrneho života. Ako sa s tým vyrovnáva Folklórny súbor Kysučan?

Pandémia zastihla náš súbor doslova na vrchole. Tesne pred jej vypuknutím sme oslávili 65. výročie veľkolepým programom. Po výročí vždy dochádza k výmene generácie v súbore, uvoľneniu a novým výzvam. No tentoraz ostalo ticho. Tanečná sála je prázdna, kroje visia nehybne na vešiakoch, nemôžeme sa stretávať tak ako by sme chceli, nemôžu teda ani prísť noví členovia. Tanečnice sa vydávajú a venujú svojim rodinám. Veľkou ranou pre súbor bolo, že nás nečakane a navždy opustil náš umelecký vedúci a choreograf Jozef Vrábel. Dovolím si teda povedať, že tieto roky sú pre Kysučan nesmierne náročné. Celá spoločnosť stojí pred namáhavou výzvou udržať si svoju kultúrnu identitu. Ale my bojujeme. Ukazuje sa, že základom nášho kolektívu sú priateľské vzťahy, ktoré neprerušila ani pandémia. Vždy, keď to situácia umožňuje, stretávame sa, tancujeme a spievame. Verím, že keď sa situácia trochu stabilizuje, bude kultúra zažívať veľkú obnovu.

V súčasnosti pôsobíte i ako pedagóg na strednej škole. Aký vzťah má dnešná generácia k folklóru?

Niekoho to baví, iným sa to páči, ale robiť by to nechceli a niektorým to proste nič nehovorí. Je to normálne, každý sme iný. Myslím, že folklorizmus na Slovensku je stále živý a mnoho ľudí sa mu venuje.

Vediete svojich študentov k tradíciám a folklóru?

Určite, z toho dôvodu vediem na škole aj krúžok ľudového tanca. Teda, pokiaľ to pandémia umožňuje.

Keď počujem slovo folklór, ako prvé mi príde na um tanec a spev ľudových piesní. Čo vidíte vy?

Vidím v tom veľkú časť života. Jednak svojho vo folkloristickom prostredí a jednak niečo, čo ostalo v každom z nás od našich predkov. I keď už nosíme iné oblečenie, bežne si spievame úplne iné piesne a veru aj ten dnešný tanec je iný, hádam, niekde vnútri máme všetci ten odkaz našich starých rodičov. Vieme odkiaľ sme, kam patríme a chceme si to uchovať.

Podobné články

Napísať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *

Sme na Facebooku

Kalendár podujatí

Žiadna udalosť nebola nájdená!

Najčítanejšie články

Mohlo by vás zaujímať