Mnohým kultúrnym inštitúciám neostávalo nič iné, len 15. októbra zavrieť svoje brány pre verejnosť z dôvodu zákazu organizovať kultúrne a iné hromadné podujatia. Inak je to v Kaštieli Radoľa. Kultúrne podujatia sú zrušené, ale expozície sú naďalej prístupné verejnosti za dodržania opatrení. V priestoroch je nainštalovaných 6 dočasných výstav a stálych expozícií týkajúcich sa dejín Kysúc, nášho mesta či kysuckých osobností.

695 rokov – Cesta dejinami
V tomto roku si pripomíname 695.výročie udelenia mestských výsad Kysuckému Novému Mestu. Keď v roku 1325 udelil kastelán považskobystrického hradu a krajinský sudca Alexander osadu Lethesisn (správne Iethesin – Jesesin, Jačatín) Henrichovi Hornišovi na základne žilinského práva, vytvoril tak základ pre rozvoj remesiel a obchodu. V roku 1417 mesto patrilo medzi najvýznamnejšie na Považí. Mesto, ktoré sa stalo súčasťou Budatínskeho panstva, patrilo od roku 1438 Hatňanským, na konci 15. storočia sa novými majiteľmi stali Suňogovci.
Výstava prevedie návštevníkov stredovekými a novovekými dejinami mesta až do osudného požiaru v roku 1904. Medzi najkrajšie skvosty výstavy patrí zástava z roku 1793, ktorú mestu darovali Jozefa Suňogová s manželom Antonom Čákim. (fotografia na titulnej strane)

Elity Kysúc
Výstava približuje širokému spektru návštevníkov menej známe, a pritom svojim životným dielom, veľmi významné osobnosti, ktoré pochádzali, alebo značnú časť života pôsobili na Kysuciach. Ide o výber pätnástich osobností prevažne z 19. a 20: Anton, Karol a Vincent Bielekovci, Viliam Galvánek, Jozef Hnitka, Jozef  Hranec , Ivan Hálek, Rudolf Jašík, Rudolf Matter, Dominik Choluj, Viliam a Ľudovít Janotovci, Andrej Majer, Jozef Potočár, Adam Pranda, Štefan Atila Brezány, Jozef  Harvančík, sochári Kuricovci. Výstava pozostáva z predmetov a na plátne fotograficky stvárnených portrétov, pričom niektoré z nich sú na výstave publikované prvýkrát.

Numizmatika v našich dejinách
Výstava ukazuje najcennejšie numizmatické exponáty zo svojich zbierok Kysuckého múzea v Čadci. Nepochybne najvýznamnejšiu časť výstavy predstavuje výber najvzácnejších mincí tzv. horelického pokladu. Depot 1658 mincí uložených v hlinenom krčahu objavil obyvateľ Horelice Jozef Kubica pri kopaní základov pre plot. Všetky mince sú strieborné, podľa druhu poklad pozostáva z denárov, grajciarov, poltorakov, grošov, ortov, polbatzenov. Podľa krajiny pôvodu sú platidlá razené v Uhorsku, Čechách, Poľsku, Dolnom Rakúsku, Sliezsku, Štajersku a Nemecku. Okrem horelického pokladu na výstavu zaradili i ďalšie hodnotné mince a platidlá zo zbierok múzea.

Svet dávnych predkov
Stála expozícia predstavuje najznámejšie archeologické lokality na Kysuciach, je rozdelená na tri samostatné časti. Jedna časť je venovaná lužickej kultúre z doby bronzovej, ďalšia predstavuje dobu železnú na Kysuciach. Tretia je venovaná stredovekému obdobiu a výskumu kostola a cintorína v Radoli – Koscelisku.

Meštianske bývanie na Kysuciach
Nositeľmi mestského životného štýlu boli remeselníci, obchodníci, neskôr živnostníci, inteligencia, úradníci, štátni a verejní zamestnanci, podnikatelia a statkári. Ich bývanie sa odlišovalo od ľudového prostredia. Expozícia prevedie návštevníkov meštianskym interiérom druhej polovice 19. až prvej polovice 20. storočia, od historizujúceho štýlu, cez secesiu i „artdeco.“ Uvidia tu jedáleň, príborníky, obývaciu spálňu z poslednej tretiny 19. storočia, secesnú spálňu, sedaciu súpravu v biedermeierovom štýle, obrazy, porcelán, ale aj pianíno a harmónium, alebo i kávovar z 20.-tych rokov 20. storočia a staršie hračky.

Potulky mestom v Kaštieli Radoľa
Výstava akvarelov s mestskou tematikou výtvarníka Jozef Vrábel z Podvysokej.

Zdroj: kysuckenovemesto.sk