V Kaštieli Radoľa otvoria novú výstavu. Venuje sa významným osobnostiam Kysúc

V Kaštieli Radoľa otvoria novú výstavu. Venuje sa významným osobnostiam  Kysúc

Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli výstavu pod názvom Elity Kysúc. Výstava potrvá od 27. 7. 2020 do 31. 1. 2021.

Výstava približuje širokému spektru návštevníkov menej známe, a pritom svojim životným dielom, veľmi významné osobnosti, ktoré pochádzali, alebo značnú časť života pôsobili na Kysuciach. Ide o výber pätnástich osobností prevažne z 19. a 20. storočia, pričom v troch prípadoch je v jednom celku zastúpený väčší počet rodinných príslušníkov (Bielekovci, Kuricovci, Janotovci). Výstava pozostáva z predmetov a na plátne fotograficky stvárnených portrétov, pričom niektoré z nich sú na výstave publikované prvýkrát.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.

Rozhovor s autorom výstavy Danielom Husárikom, historikom, kurátorom a  dokumentátorom múzejných a knižničných fondov Kysuckého múzea v Čadci:

Ako vznikol nápad na vytvorenie takejto výstavy a čo všetko na nej môžu návštevníci vidieť?

  • Chceli sme odprezentovať menej známe osobnosti, ale aj tie, ktoré sú už podchytené v rôznych lexikografických dielach. Výstava má priblížiť ich život a dielo prostredníctvom predmetov. Väčšinou ide o zbierkové predmety Kysuckého múzea v Čadci, ale nájdeme tu aj predmety z pozostalostí, ktoré nám poskytla Kysucká knižnica v Čadci a máme aj predmety z Považského múzea v Žiline. Ide teda o dva druhy predmetov. Jedny sa viažu priamo k osobnostiam, boli ich majiteľmi a dostali sa do zbierkových fondov pamäťových inštitúcií. A potom sú to symbolické predmety, pochádzajúce z doby, v ktorej daná osobnosť žila a pôsobila, alebo sa viažu k jej životnému povolaniu. Či už je to dobové rádio, alebo snežnice a iné. Takýmto spôsobom sme sa snažili ukázať osobnosť v celej šírke osobných záujmov.

Môžeme spomenúť o aké osobnosti ide?

  • Ide o osobnosti, ktoré boli publikačne činné. Tvorili, písali, vynikli ako samostatní autori, ale aj ako spoluautori viacerých publikácií. Máme zastúpených viacero povolaní. Bielekovci – všetci traja (Anton, Karol, Vincent) vynikli ako pedagógovia, publicisti a organizátori divadelných hier. Nechýba priekopník organizovanej turistiky na Kysuciach, učiteľ, publicista Viliam Galvánek, ktorý bol spoluautorom viacerých turistických sprievodcov. Jozef  Hnitka – spisovateľ, pedagóg, prvý riaditeľ Okresnej  knižnice v Čadci. Bol aktívnym  počas Slovenského národného povstania.  Jozef  Hranec bol právnik, notár, zakladateľ dvojtýždenníka Kysucké hlasy s rubrikou Kysucká trúba. Podobne ako doktor Ivan Hálek, bol veľkým protialkoholickým bojovníkom. Ďalším spisovateľom je Rudolf Jašík. Zaujímavosťou je, že v mladosti študoval za kňaza. Zastúpený je aj lekár Ivan Hálek, ktorý bol i veľký filantrop, publicista, sociológ Kysúc. Lekársku prax vykonával na Kysuciach v rokoch 1901 – 1905. Nezabudli sme ani na Rudolfa Mattera, vrchného lesníka, richtára a zanieteného historika, autora diela Kysucký dejepis.  Na výstave má svoje miesto tiež Dominik Choluj – pedagóg, filantrop, regionalista. Na pána učiteľa všetci jeho žijúci žiaci spomínajú len v dobrom. Je autorom diela Onomastika Kysúc, v ktorom analyzuje chotárne názvy na Kysuciach. Zaslúžil sa o vznik Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke a Kysuckej galérie v Oščadnici.  Nezabudli sme ani na Janotovcov. Viliam Janota bol čadčianskym richtárom. Vo vitríne je umiestnená jeho karikatúra, kresba. Ľudovít Janota, syn Viliama Janotu pôsobil ako notár, matrikár, spisovateľ. Bol  priekopníkom pamiatkovej ochrany. Vrcholným spisovateľovým dielom bola trojzväzková práca Slovenské hrady. Kniha vyšla vo viacerých vydaniach. Vo vitríne je prezentované prvé, druhé a tretie faximilné vydanie. Ľudovít Janota bol zberateľom. Zbieral takmer všetko: drotárske výrobky, rytiny, obrazy… Jeho byt na Belovej ulici v Bratislave vyzeral podľa pamätníkov ako múzeum. Ďalšou elitou je Andrej Majer – katolícky kňaz, básnik. Rodák z Kysuckého Nového Mesta. Ako kaplán pôsobil v Dlhom Poli, neskôr v Kysuckom Novom Meste. Miesto farára zastával v Hornom Vadičove v rokoch 1904 – 1929. Na odpočinok odišiel do Kysuckého Nového Mesta, kde aj zomrel. Básnické prvotiny publikoval v novinách Kresťan, Ľudových novinách, časopise Slovenské pohľady a iných. Nájdeme tu aj dirigenta svetového renomé Jozefa Potočára. Všetky predmety vo vitríne pochádzajú z osobnej pozostalosti dirigenta (košeľa, motýlik, klobúk, okuliare, evidencia motorového vozidla, bareta, diplom, platňa, umelecký portrét, ocenenia). Vedecká činnosť etnografa Adama Prandu bola zameraná na spracovanie problematiky riečic na Kysuciach. Venoval sa tiež kysuckým krasliciam. Pre Slovenskú akadémiu vied, ktorej bol členom, vyhotovil fotografické zábery obcí na Kysuciach a Hornom Považí. Fotografoval najmä ľudovú architektúru, architektonický modernizmus (funkcionalizmus v architektúre) a cintoríny. Originálne písomnosti básnika a lexikografa Štefana Atilu Brezányho sú umiestnené v stolovej vitríne. Zaujme najmä rukopis lexikografického diela Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede.  Miesto vyhradené v stolovej vitríne má taktiež vysokoškolský pedagóg a statik Jozef  Harvančík. Medzi významné práce patrí aj statika pre pamätník Slavín v Bratislave. Študijnú stáž absolvoval v Paríži (preto sú vo vitrínach pohľadnice z Paríža). Na dvoch samostatných podstavcoch sú umiestnené plastiky z pieskovca od sochárov Kuricovcov z Bystrickej doliny. Ide o sochy svätého Jána Nepomuckého a Panny Márie.

Aký bol kľúč výberu, podľa čoho ste vybrali dané osobnosti a bolo to náročné?

  • Celkovo je tu pätnásť osobností. Niektoré sú však doplnené aj o rodinných príslušníkov. Výber bol náročný. Snažili sme sa vybrať osobnosti tak, aby boli zastúpené i podľa povolaní. Nechceli sme tam mať len novinárov, alebo spisovateľov. Aby to bolo pestré. Vybrali sme rez povolaniami od kňaza až po  rôzne svetské zamestnania. Zároveň bol kľúčom aj výber zbierkových predmetov. Aby sme mali čo ponúknuť, ukázať. Týmto sme boli tiež limitovaní.

Ako ste postupovali pri výbere zbierkových predmetov pri jednotlivých osobnostiach. Čo bolo pre vás pri výbere prioritné?

  • Prioritné bolo pre nás prezentovať originály späté so životom osobnosti. Čiže veci, ktoré mala osobnosť vo svojom vlastníctve, ktoré napísala, zozbierala. No a druhý výber pozostával z najkrajších zbierkových predmetov nášho múzea, ktoré nejako súvisia s tou ktorou osobnosťou. Cieľom bolo ukázať aj tieto predmety z depozitára.

Môžeme niektoré predmety aj spomenúť? Čo môžu návštevníci na výstave vidieť? 

  • Môžem spomenúť starý písací stroj. Pri Janotovcoch sú napríklad tehly z čadčianskej tehelne z 18. storočia. Pri Adamovi Prandovi máme historické fotoaparáty a kameru. Nechýbajú staré knihy, z liturgického odevu máme na výstave rukávnik, štólu, prikrývky na kalich. Pri Hnitkovi máme jeho osobné veci, ktoré nám zapožičala Kysucká knižnica v Čadci. Je tam pekný sklenený šach ale aj jeho osobná taška či písací stroj, ktorý používal. Symbolickými predmetmi  sú granáty, náboje.  Veľkoformátový obraz od Imricha Weinera Kráľa zapožičalo Považské múzeum v Žiline. Zobrazuje lekára Ivana Hálka pri práci na Kysuciach.

Výstava je veľmi zaujímavo členená. Každej osobnosti je venovaná vitrína ale centrálne sú v priestore zavesené portréty jednotlivých osobností. Čím ste sa inšpirovali pri tomto koncepte?

  • Všetko je vyrobené vo vlastnej réžii. Ale inšpiráciu som bral z vešania obrazov v starých dreveniciach, kde bol na to vyčlenený roh, kút, kde si doniesli rôzne predmety z púti, obrázky. Mali istý sklon od steny. Čiže, ak človek aj ležal v posteli, alebo sedel pri stole, kde sa podávalo jedno, tak tie obrazy akoby sa vždy na neho dívali. Takýmto spôsobom sme vyriešili aj závesný systém na tejto výstave. Fotografie v mnohých prípadoch ani nikde neboli uverejnené. Osobnosti vidíme na obrazoch ako mladých ľudí. Chceli sme ich prezentovať netradične, v rozkvete tvorivých síl.

Bolo náročné sa dostať k týmto fotografickým materiálom?

  • Nepublikované fotografie pochádzajú väčšinou z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Ale k niekomu sme sa nedopátrali a vychádzali sme len z online prostredia. Je škoda, že sa nebuduje fond týchto osobností v rámci jednej inštitúcie. Kysucké múzeum v Čadci vlastní tiež pozostalosti významných regionálnych osobností. Máme zastúpeného napríklad Jozefa Potočára. Je dôležité, aby sa na rozširovaní tohto fondu spolupodieľali aj príbuzní, či rodinní príslušníci významných dejateľov. Tento spôsob zaručuje uchovanie predmetov pre budúce generácie.

Pre koho je podľa vás výstava určená?

  • Je určená pre širokú verejnosť, ale aj pre odborníkov. Aj oni si nájdu to svoje. Možno, že sa u nás v kaštieli zastavia aj rodinní príslušníci prezentovaných osobností.

Zdroj: Alexandra Janigová, Kysucké múzeum v Čadci

TP
ADMINISTRATOR
PROFIL

Podobné články

Napísať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *

Sme na Facebooku

Kalendár podujatí

Žiadna udalosť nebola nájdená!

Najčítanejšie články

Mohlo by vás zaujímať