V kritickom stave bojujú s COVID-19 čoraz mladší pacienti

V kritickom stave bojujú s COVID-19 čoraz mladší pacienti

Veková štruktúra hospitalizovaných pacientov v COVID pavilónoch Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina sa za posledný mesiac znížila. V kritickom stave s ochorením COVID-19 prichádzajú čoraz mladšie ročníky. Zatiaľ čo v predchádzajúcom období išlo prevažne o 70- až 80-ročných pacientov, aktuálne je v žilinskej nemocnici už tretina z COVID pozitívnych mužov a žien vo veku od 60 do 69 rokov. Do totožnej vekovej kategórie sa tiež posunula krivka úmrtí.

V pandemických pavilónoch FNsP Žilina sa momentálne nachádza 90 pacientov s ochorením COVID-19, z nich osem s potrebou ventilácie. Lôžka Jednotky intenzívnej starostlivosti a s pripojením na umelú pľúcnu ventiláciu sú permanentne obsadené, pokiaľ sa posteľ uvoľní, do pár hodín ju zaplní ďalší pacient. „Najhoršia situácia bola u nás na prelome decembra a januára, kedy išiel personál na úplné dno svojich síl, a to psychicky i fyzicky.Následne sa stav na chvíľu stabilizoval, kapacitne sme dokázali vypomôcť niektorým iným nemocniciam, no február nás opäť vrátil späť,“ opisuje generálny riaditeľ žilinskej nemocnice Igor Stalmašek, ktorý zároveň upozorňuje, že vážny priebeh ochorenia nového koronavírusu sa dnes už netýka len seniorov. „V nemocnici končia čoraz mladší pacienti, sú v zanedbanom stave, mnohokrát nedostali správnu alebo žiadnu ambulantnú liečbu a žiaľ, každý štvrtý hospitalizovaný pacient to nezvládne, zomiera. Pritom tu nehovoríme iba o starých a chorých ľuďoch, rastie počet pacientov vo veku okolo 40 až 60 rokov,“ priblížil I. Stalmašek.

V troch COVID zónach žilinskej nemocnice pre dospelých zaznamenali od októbra 2020 do 20. februára 2021 už 885 hospitalizácií. Najmladšia pacientka bola vo veku 20 rokov, najstaršia mala 96. Kritický zdravotný stav necelých 10 % z prijatých pacientov si vyžiadal napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, pričom takmer tri štvrtiny z nich napriek liečbe a starostlivosti ochorenie nakoniec neprekonali. „V tomto prípade sa netreba spoliehať na mladší vek, bohužiaľ, aj tu sa nám veková krivka posúva, na prístroje sme museli pripojiť napríklad i dve 33-ročné ženy, rovnako niekoľko štyridsiatnikov, ktorých organizmus to už sám neudýchal. Len v tejto chvíli je z ôsmich pacientov pripojených na umelú pľúcnu ventiláciu až päť mladších ako 60 rokov, momentálne najmladší je vo veku 44 rokov,“ upozornila Stanislava Petrášová, lekárka poverená vedením COVID pavilónu A v žilinskej nemocnici.Podľa jej slov zanechávajú vnútroorgánové poškodenia v organizme výraznú stopu, a tak prekonanie ochorenia a prepustenie do domácej liečby automaticky neznamená rýchly a bezproblémový návrat do bežného života. „Pre pacienta nasleduje často dlhý a náročný proces, kedy sa len veľmi pomaly zotavuje. Takzvané postcovidové obdobie môže pretrvávať niekoľko týždňov či mesiacov a pokiaľ išlo o pacienta s pripojením na umelú pľúcnu ventiláciu, ten zásah je tak závažný, že do „normálu“ sa nemusí vrátiť vôbec,“ uviedla S. Petrášová s tým, že vzhľadom na poškodenie pľúc pacienti v mnohých prípadoch po návrate domov naďalej potrebujú kyslíkovú terapiu a sledovanie zdravotného stavu v odbornej ambulancii, ktoré by v žiadnom prípade nemali podceniť.

Zdroj: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina

Podobné články

Napísať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *

Sme na Facebooku

Kalendár podujatí

Žiadna udalosť nebola nájdená!

Najčítanejšie články

Mohlo by vás zaujímať