Považská galéria umenia je rovnako ako ostatné kultúrne inštitúcie pre návštevníkov síce zavretá, no milovníkom umenia predstavuje aspoň prostredníctvom svojho Facebooku diela 69 autorov zo Žiliny a okolia. Ide o autorov, ktorých diela ma galéria v zbierke. Najnovšie prezentuje textovo i obrazovo portrét Rudolfa Sikoru.
Rudolf Sikora (1946, Žilina)
Je jedným z najvýraznejších predstaviteľov slovenského konceptuálneho umenia. Jeho výtvarné aktivity sa pohybujú v médiách maľby, inštalácie, objektu až po fotografiu a grafiku. Taktiež bol dlhoročným pedagógom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení TU v Košiciach. Je aj čestným občanom mesta Žiliny.
Z cyklu Pozemšťan, 1996 – 2005
Status pozemšťana Rudolf Sikora zobrazil úplne jednoducho: je ním on sám, ležiaci na zemi a pozorujúci hviezdnatú oblohu na sebou. Kým v jednom z obrazov tmavá obloha vypĺňa len malý kúsok, v druhom doslova tlačí na ležiacu postavu pod ňou. Zdanlivý pokoj v zobrazeniach tak narúša napätie, ktoré je vyvolané padajúcou temnotou na nehybné telo.
V starších konceptoch s humanitno – kozmologickým zameraním venoval pozornosť globálnym témam – osudu planéty, ľudstvu, či princípom vesmíru všeobecne. Pritom však, ako on sám hovorí, mu nikdy nešlo o: „ilustráciu vedeckých hypotéz, či objavov, ale o tvorenie paralelných projektov k týmto teóriám.“ Tie zobrazovali jeho predstavy o fungovaní vesmírnych procesov. Autorov častejší príklon ku subjektívnejším formám vyjadrení však spôsobil, že ich vizualizácia sa postupne stala zachytením jeho vlastného univerza, no predovšetkým bola ojedinelou výtvarnou interpretáciou kozmologického „antropického“ princípu. Tento princíp tvrdí, že vlastnosti vesmíru musia byť také, aby v ňom bol možný život. Na pozadí takejto myšlienkovej platformy, ktorá ponúkla, možno paradoxne, humanizujúci pohľad na kozmos a jeho zákonitosti, sa v ďalších prácach autora objavila snaha o zachytenie jednoty medzi štruktúrou človeka a vesmíru, keď výtvarník do röntgenových snímok svojej hlavy a ruky premietal zobrazenia hviezd, či mliečnej dráhy.
„Veľká jednota“, ktorú Rudolf Sikora tak vytrvalo hľadal medzi človekom a vesmírom, je metaforicky zašifrovaná i v tejto dvojici zobrazení. Nemá však poetiku vizuálnych výsledkov z jeho predošlých bádaní. Je absolútna a všeobjímajúca. Postava pozemšťana, zatlačená temnotou symbolizuje, že okrem Zeme, nepopierateľne patrí aj univerzu. Nehybnosť figúry tak predovšetkým reflektuje autorovo vedomie i odovzdanosť tomto nemennému a večnému stavu, ktorého on sám je súčasťou, rovnako ako aj my ostatní.
Rudolf Sikora: Z cyklu Pozemšťan, 1996 – 2005
tlač na fólii, 2ks, 147 x 250 cm, zbierka Považskej galérie umenia v Žiline
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:PGU.G_676
viac diel autora v zbierke PGU: https://www.webumenia.sk/katalog…
PGU v projekte Balustráda/Číselník: http://www.tikzilina.eu/pocet-diel-od-69-autorov-zo-ziliny…/
Zdroj: facebook.com/ Považská Galéria Umenia
Napísať komentár
Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *