Novou zástavkou aktuálnej výstavy občianskeho združenia Post Bellum s názvom Po 2. svetovej vojne je Námestie Andreja Hlinku. Potrvá do 4. 1. 2021.

Expozícia nadväzuje na osvedčený koncept predošlých putovných expozícií Post Bellum. Ide o 15 príbehov ľudí, ktorí prežili 2. svetovú vojnu. Profily tých, ktorí prežili peklo, sú umiestnené na veľkoplošných transparentoch na štyroch vežiach. Autorom portrétov je fotograf Tomáš Halász a grafiky „Bojovník proti fašizmu“ je Matúš Maťátko.

Medzi hrdinami výstavy nájdete napríklad Martu Szilárdovú, preživšiu geto, koncentračný tábor Auschwitz a pochod smrti. Jej neuveriteľný príbeh zaznamenal Post Bellum aj v ich podcaste. Ďalším hrdinom novej výstavy je právnik a novinár, väzeň v koncentračnom tábore a partizán Otto Šimko. V roku 2017 dostal Cenu pamäti národa.

„Dokumentovať príbehy je našou základnou úlohou,“ hovorí riaditeľka o.z. Post Bellum Sandra Polovková. „Dôležité je však, aby sme ich aj rozprávali ďalej, aby žili a nezostali len v našej databáze www.pametnaroda.cz. Misia Post Bellum sa dá zhrnúť do triády ,dokumentujeme, vzdelávame, rozprávame‘. Domnievame sa, že poučenie z histórie je také silné, že má šancu zabrániť návratu niektorej z totalít 20. storočia.“

Citát z textu Tomáša Zálešáka, vedúceho redakcie Pamäť národa a štvrťročníka Príbehy 20. storočia, ktorý je celý umiestnený na hlavnom paneli výstavy

Výročie konca 2. svetovej vojny a porážky nacistického Nemecka u nás oslavujeme oficiálne ako výročie „víťazstva nad fašizmom“. Avšak uvedomenie si jeho skutočnej dôležitosti a vyvodenie dôsledkov z udalostí by nemali končiť pri opakovaní hesiel verejných rituálov, ktoré väčšina občanov vnútorne neprežíva, iba unavene, ba niekedy s cynizmom registruje. To svedčí o viacerých nedoriešených problémoch, ktorých naliehavosť rastie v dobe, keď ústava slobody a zastupiteľská demokracia musia čeliť náporu radikálneho spochybňovania.

Víťazstvo v druhej svetovej vojny prinieslo, tak ako už mnohé víťazstvá pred ním, nejednoznačný koniec a lekcie, ktoré bolo možné rôzne interpretovať a dezinterpretovať. Ideologické skresľovanie zbavovalo, a v mnohých prípadoch dodnes zbavuje zmyslu kľúčové udalosti 20. storočia. Krajiny, ktoré sa po skončení vojny na desaťročia ocitli v komunistickom tábore majú v tomto svoju unikátnu skúsenosť, ktorá nebola vždy dostatočne pochopená ani zhodnotená v šťastnejších častiach Európy či v širšie poňatom slobodnom svete. A svoju unikátnu skúsenosť majú zvlášť národy bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré prešli utrpením nielen v boji proti nacistom či pod ich okupáciou, ale nespočetné množstvo ich príslušníkov padalo za obeť vlastnému totalitnému režimu. A koniec koncov, 8. mája skončila vojna v Európe. Kruté boje však naďalej pokračovali vo východnej Ázii a v Tichomorí, so známymi následkami, ktoré tiež patria k symbolike katastrofy 20. storočia.

Výstava bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.